Keď niekto premýšľa o alternatívach k Windowsu, prvá vec, ktorá mu príde na myseľ, je Linux. Existuje však fascinujúci a veľmi robustný paralelný vesmír s názvom BSD (Berkeley Software Distribution) , ktorý si zaslúži našu plnú pozornosť. Nehovoríme o jednoduchom klone, ale o priamom potomkovi UNIXu, legendárneho systému zo 60. rokov 20. storočia, ktorý v podstate položil základy modernej výpočtovej techniky , od serverov, ktoré udržiavajú web pri živote, až po zariadenia, ktoré nosíme vo vreckách.
Túto skupinu systémov robí skutočne výnimočnou nielen jej technická architektúra, ale aj jej filozofia licencovania slobodného softvéru . Je taká otvorená, že hraničí s verejnou doménou, čo umožňuje dobrovoľníckym komunitám aj korporátnym gigantom prispôsobiť kód podľa vlastného uváženia bez prísnejších obmedzení iných licencií. Táto flexibilita je dôvodom, prečo je BSD stále živý a darí sa mu v toľkých oblastiach súčasného hardvéru, aj keď to na prvý pohľad nie vždy vidíme.
Pôvod: právna vojna s technologickými plodmi
Aby sme pochopili tento chaos, musíme sa vrátiť do Bellových laboratórií spoločnosti AT&T. V tom čase povolili Kalifornskej univerzite v Berkeley používať kód UNIXu na svoj výskum. Všetko išlo hladko, až kým sa spoločnosť AT&T nerozhodla, že peniaze hovoria, a neodvolala povolenie , čo viedlo k dosť absurdnému právnemu sporu. Akademici z Berkeley však nečinne ignorovali situáciu a vytvorili si vlastnú verziu, čím sa zrodil BSD.
Tento projekt nielenže prežil právny spor, ale zanechal nám aj klenoty, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Vývoj protokolového balíka TCP/IP , ktorý v podstate umožňuje fungovanie internetu, systému Fast FileSystem a správy virtuálnej pamäte na základe stránkovania na požiadanie, to všetko vzniklo práve tu. Stručne povedané, veľká časť sietí vo Windowse a jadre macOS priamo čerpá z týchto pokrokov, čo zdôrazňuje rozdiely medzi Linuxom a UNIXom.
Tri piliere ekosystému BSD
Hoci existujú desiatky variácií, váhu rodiny nesú tri projekty. Prvým je FreeBSD , pravdepodobne najpopulárnejší. Zameriava sa na vysoký výkon a jednoduchosť používania, vďaka čomu je preferovanou voľbou pre poskytovateľov webového obsahu , úložné servery a počítače s architektúrami x86 alebo 64-bit ARM. Môže sa pochváliť obrovskou komunitou aktívnych vývojárov a prispievateľov.
Potom tu máme NetBSD , ktorého mantrou je extrémna prenosnosť. Jeho motto „samozrejme, že beží na NetBSD“ zhŕňa jeho posadnutosť spustením na akomkoľvek zariadení, od starého PDA až po vesmírne misie NASA . Obzvlášť pozoruhodný je jeho balíkový systém pkgsrc, technický zázrak pre správu softvéru na rôznych platformách.
Nakoniec sme našli OpenBSD , kde sú bezpečnosť a kryptografia prvoradé. Kód je dôkladne kontrolovaný, aby sa zabezpečilo, že systém je štandardne bezpečný , pričom sa deaktivujú všetky nepotrebné služby na odstránenie potenciálnych zraniteľností. Je to ideálny nástroj na budovanie spoľahlivých firewallov alebo systémov na detekciu vniknutia.
Moderné deriváty a špecializácie
Z týchto troch gigantov vznikli špecializovanejšie projekty. Napríklad DragonFly BSD sa zrodil ako fork FreeBSD s myšlienkou prepísať správu súbežnosti a vylepšiť jadro vlastným súborovým systémom s názvom HAMMER . Je to veľmi výkonná možnosť pre vysokovýkonné transakčné výpočty v serverových prostrediach.
Ak sa nechcete hneď od začiatku trápiť s konzolou, existujú možnosti ako GhostBSD . Cieľom tohto projektu je ponúknuť „pripravené“ prostredie pre desktop, integrovať prostredia ako MATE a zjednodušiť inštaláciu pre tých, ktorí prichádzajú z iných systémov. Existuje aj NomadBSD , ktorý vám umožňuje prenášať prenosný systém UNIX na USB disku pre záchranu a opravu systému.
Nemôžeme zabudnúť na MidnightBSD , ktorý kombinuje kód z rôznych odvetví, aby oslovil používateľov Linuxu prostredníctvom prostredí ako Xfce. V oblasti sietí vynikajú pfSense a OPNsense ako mimoriadne výkonné firewally založené na FreeBSD, ktoré pre svoju spoľahlivosť používajú spoločnosti na celom svete.
Dopad na odvetvie a licenciu BSD
Je nevyhnutné pochopiť rozdiel medzi licenciou GPL a licenciou BSD . Zatiaľ čo prvá je „virálna“ a vyžaduje, aby odvodené diela zostali voľne dostupné, licencia BSD je permisívna. To znamená, že spoločnosť môže kód vziať, upraviť ho a predávať ako uzavretý produkt bez toho, aby musela odhaliť svoje tajomstvá, pokiaľ si zachová pôvodné oznámenie o autorských právach.
Táto vlastnosť viedla k tomu, že sa Berkeleyho DNA nachádza na neočakávaných miestach. Jadro Darwin od spoločnosti Apple, základ systémov macOS a iOS , používa obrovské množstvo kódu FreeBSD. Podobne konzoly ako PlayStation 4, PlayStation 3 (s CellOS) a Nintendo Switch používajú varianty týchto systémov na správu svojich interných procesov.
Existujú dokonca aj distribúcie Linuxu, ako napríklad Void Linux , ktoré síce nepoužívajú jadro BSD, ale priamo čerpajú z jeho filozofie v oblasti správy balíkov a jednoduchosti zavádzacieho systému. Ďalšie príklady, ako napríklad CRUX a Quimera Linux, tiež prijali prvky inšpirované svetom BSD na zlepšenie svojej efektívnosti.
Iné varianty a historické projekty
V priebehu rokov existovalo mnoho ďalších projektov. Napríklad PC-BSD uprednostňoval užívateľskú prívetivosť a jednoduchosť používania, zavádzal súbory .pbi pre inštalácie jedným kliknutím a nástroje ako AppCafe na správu softvéru. Hoci sa vyvinul do TrueOS , vytvoril precedens v snahe o použiteľnosť v prostredí BSD.
Existujú aj vysoko špecializované projekty ako HardenedBSD , zameraný na zmierňovanie zneužitia, a helloSystem , ktorého cieľom je jednoduchosť a elegancia pre vývojárov. Na strane NAS máme TrueNAS (predtým FreeNAS) a XigmaNAS , ktoré využívajú silu ZFS na správu rozsiahleho ukladania dát.
Rodina BSD predstavuje technickú stabilitu a precízne inžinierstvo. Od extrémnej bezpečnosti OpenBSD až po všadeprítomnosť FreeBSD v internetovej infraštruktúre, tieto systémy dokazujú, že robustnosť UNIXu zostáva základným kameňom, na ktorom je postavená veľká časť technológií, ktoré definujú náš digitálny vek.
